Záťažová prikrývka v psychoterapii

Prečo záťažová prikrývka? Historicky ju v našom odbore poznáme primárne na podporu práce s autizmom, kedy stimuluje hĺbkové vnímanie a vedie k upokojeniu nervového systému. Vďaka svojmu pôsobeniu je však vhodná pre širšiu škálu ťažkostí, vrátane práce s každodennou záťažou a stresom.

Antistresová deka prináša upokojenie, spomalenie, prepojenie s telom. Jej benefity objavujeme aj v ďalších kontextoch. A nachádza si cesty tak do mnohých terapeutických centier, ako aj domácností. Možno ju totiž efektívne využívať vo chvíľach zvýšenej stresovej záťaže, pri širokej škále problémov napr.: ADHD, úzkostných ťažkostiach, pri problémoch s udržaním pozornosti, roztrieštenosti, poruchách spánku, neurotických poruchách, poruchách správania, afektívnych poruchách, syndróme CAN, posttraumatickej stresovej poruche.

Záťažové prikrývky stimulujú najmä dotyk (preto nás často upokojuje zabalenie do akejkoľvek prikrývky, prikrytie vankúšom, objímanie rukami), pomáhajú vytvárať pocit bezpečia a upokojujú telo i myseľ. Svojou váhou napomáhajú tiež komplexnejšiemu vnímaniu tela. Mozog funguje tak, že si neuvedomujeme bežné veci. Telo si väčšinou uvedomujeme vo chvíli, keď v ňom zažívame nejakú nepohodu. Záťažová deka na začiatku sedenia tak pomáha k zastaveniu sa, vnímaniu vlastného tela a navodeniu pocitu bezpečia. Tiež vytvára skúsenosť klienta s momentom, kedy sa jeho telo zastaví a on vníma pocit, ktorý to v tele navodzuje.

Ako záťažová deka funguje?

Ako s ňou pracujeme v terapeutickom procese? Nie pre každého klienta je predstava použitia záťažovej deky príjemná. Rovnako ako všetky ostatné techniky a pomôcky nemožno ju univerzálne odporučiť všetkým. V prípade ambivalentného postoja môžeme s dekou pracovať postupne, zaťažiť klientovi iba chodidlá, a nechať na ňom, či bude chcieť deku použiť na väčšie časti tela. Po osobnej skúsenosti si už často klienti sami po deke siahajú vo chvíli, keď cítia potrebu. Ďalšou variantou je to, keď prichádzam s ponukou jej použitia počas sedenia vo chvíli, keď by mohla byť vhodným nástrojom pre klienta.

Rozdelila by som túto skúsenosť do troch kategórií

1. Klienti, ktorí si deku berú sami na začiatku terapie, pretože je im príjemná záťaž a pocit zastavenia, ktorý im prináša. Majú už skúsenosť s reakciou na záťaž a jej použitie im pomáha vytvárať bezpečnú atmosféru a zároveň ich ukotvuje v čase a mieste. Prirodzene tak napomáha stavu upokojenia, uvoľnenia, lepšiemu sústredeniu. Sami rozlišujú, kedy je im použitie príjemné, kedy majú pocit, že by potrebovali väčšiu podporu.
2. Situácie, kedy ju ponúkam v rámci terapeutického procesu ako prácu s technikou – namiesto objatia, vo chvíli silného emočného rozrušenia, vo chvíli nepokoja, keď potrebujeme, aby klient vnímal svoje telo. Klient si sám skúša, ako sa pod dekou cíti, či sám vníma zmenu po jej použití.
3. Situácie, kedy klient neznesie žiadnu záťaž na tele. Použitie záťažovej deky odmieta.

Záťažovú deku v psychoterapeutickej praxi vnímam kladne. Je efektívnym nástrojom v mnohých situáciách. Či už na vytvorenie bezpečného prostredia, tak vo chvíľach, keď klient potrebuje pocit objatia, alebo pri zvedomovaní telesných hraníc pri nepokoji a nácviku práce s upokojením tela. Použitie nie je efektívne iba vo chvíli, keď sa klient dekou celý prikryje, ale aj vo chvíľach, kedy ju má prehodenú iba cez nohy, alebo aj len chodidlá. Podpora klienta v manipulácii s dekou vo chvíli, kedy by sa pod dekou necítil dobre, je kľúčová. Záťaž môže byť príjemná a efektívna len pre niektoré časti terapie. Rovnako tak pre niekoho môže byť príjemné mať na sebe deku položenú celé sedenie. Zároveň skúsenosť so záťažovou dekou pre niektorých klientov znamená funkčný nástroj, ktorý môžu užívať aj doma vo chvíľach potreby a pracovať tak sami s vlastným napätím a psychickou nepohodou.

Autorka textu:
Mgr. Michaela Kalužný Kříčková
psychologička
www.michaelakrickova.cz